Ako vznikla prvá kolekcia?

Počas svojej dlhoročnej jogovej praxe som si objednala množstvo legín zo zahraničia aj zo Slovenska. Hľadala som legíny, ktoré by sa mi farebne páčilia dokonale mi sedeli na moju postavu. Zistila som, že to nie je také ľahké. Keď som aj našla farebný motív, ktorý sa mi veľmi páčil, tak po oblečení mi nesedeli. Najčastejší problém bol, že do legín boli okolo pásu všité hrubé gumičky, ktoré sa mi zarezávali do tela a robili „špekáčiky“. Vyskúšala som aj typy s tenkou gumičkou, ale efekt bol rovnaký. Skúšala som vyšší aj nižší pás, ale problém bol rovnaký. Gumičky našité po celom obvode, aby pri predklone nezliezali do pol zadku, sa zarezávali vždy. Nakoniec som sa sústredila len na legíny s vyšším pásom, ktorý pekne kryje. U väčšiny však bolo rovnaké sklamanie, nakoľko našitá hrubá guma mala tento efekt zarezávania a navyše ma omínali okolo pásu. Tak som si skúsila objednať legíny s väčšou veľkosťou. Špekáčiky boli menšie, ale pocit bol nekomfortný – boli mi dlhé alebo nepriliehali na telo a neobopínali zadok.

Ďalším problémom bolo, že farba legín na mojich väčších častiach -najmä na zadku – sa po oblečení roztiahla a bola o tri stupne bledšia. Čiže na nohách som mala červené kvety a na zadku bledoružové. Čo vyzeralo nevábne. A pritom tie legíny neboli vôbec lacné, práve naopak! Potom som našla jedny legíny bez všitej gumy vo vysokom páse, ktoré materiálovo zodpovedali mojim predstavám. Cítila som sa v nich pohodlne. Nemilé prekvapenie prišlo po pár použitiach, keď sa mi rozišli všetky švíky na zadku aj na bokoch. Všetky zošité časti sa kúsok rozišli, čo na komfortnosti neubralo, ale vizuálne to nebolo pekné.

A čo sa týka materiálu ako takého – väčšina legín, ktoré sa mi páčili svojou farebnosťou, boli z hrubej látky a po oblečení som sa cítila, ako keby som si na seba dala potápačský neoprén. Nepríjemne ma sťahovali a cítila som, že moje telo v nich nemôže dýchať.

Legínky chceme krásne farebné, lebo duša ženy miluje farby. Za posledných pár rokov takéhoto hľadania a skúšania som minula celkom dosť peňazí a výsledok bol taký, že som najčastejšie nosila bavlnené jednofarebné legíny za pár euro a drahé farebné značkové zostávali v skrini, lebo mi nesedeli.

Stále som v sebe mala túžbu mať krásne farebné legínky, ktoré by mi dokonale sedeli, držali na postave a počas mojich cvičení by som sa v nich cítila dobre a atraktívne. Keď som nakoniec vzdala to večné hľadanie dokonalých legín, prišla za mnou jedna známa. Povedala mi, ak mám rada farebné legínky, že pozná niekoho, kto by mi také vyrobil. A prípadne, že si môžem vytvoriť aj vlastnú kolekciu. Opýtala som sa, či si môžem vytvoriť úplne všetko – dizajn aj strih aj vybrať materiál. Cítila som sa nadšená a požiadala som o kontakt. A tak sa to celé začalo.